Rarity
Čo zaujme každého filatelistu? Určite zriedkavé či jedinečné exempláre. Počas niekoľkých desaťročí produkcie Machins sa dostalo do obehu viacero zaujímavých a raritných kúskov. Či už sa jednalo napríklad o chybotlače, testovacie vydania alebo o osemuholníkové samolepky.
Chybotlače
Napriek kontrolám sa niektoré z nich dostanú do obehu a patria k cenným súčastiam zbierok. Typickým príkladom je chýbajúca alebo nepresná perforácia medzi známkami, chýbajúci alebo nadbytočný fosforový pásik, odchýlka vo farebnom odtieni, chýbajúce označenie meny a podobne.
Chýbajúca perforácia
Chýbajúce označenie meny (vľavo)
Nepresná a duplicitná perforácia
Testovacie vydania
Označované ako trials. Skúšobná tlač známok sa robí z viacerých dôvodov. Buď kvôli výberu/odsúhlaseniu použitých farieb, kvôli odoslaniu do ostatných tlačiarenských firiem za účelom dosiahnutia zhody farebných odtieňov alebo kvôli testu výslednej kvality farby a ďalších parametrov. Tieto testovacie Machins sú oficiálne nedostupné pre verejnosť, ale občas sa objavia ponuky na predaj cez eBay alebo u špecializovaných predajcov.
Cambridge Colour Trials
V roku 1968 Poštový Úrad poveril Oddelenie aplikovanej psychológie na Cambridgeskej univerzite vytvoriť paletu farieb pre pripravované definitívne vydania, plánované na rok 1971 už v novom, desiatkovom systéme. Pri posudzovaní bolo potrebné zohľadniť tri podmienky:
- Dostatočný signál fosforového pásika pre strojové triedenie
- Dobrá vzájomná rozlíšiteľnosť jednotlivých farieb
- Esteticky príjemný výsledný dizajn
Na testovanie boli vybrané 3 nominálne hodnoty starého menového systému:
- 8d pre známky s tmavým pozadím
- 1/- pre známky so svetlým pozadím
- 1/6 pre známky s dvojfarebným dizajnom
Pôvodných 61 farieb bolo selekciou zredukovaných najprv na 40, potom na 25 a nakoniec vznikol finálny zoznam 14 farieb. Arnold Machin osobne konzultoval finálný výber s výskumníkmi a odobril len 5 farieb. Jeho výhrady sa týkali estetického hľadiska. Nakoniec všako došlo k dohode a výsledkom bola odsúhlasená paleta 12-tich nových farieb.
Ukážka Cambridge Colour Trials
Courvoisier
3 rôzne trials bez nominálnej hodnoty vytlačila švajčiarska firma Courvoisier v roku 1997, keď hľadala Britská pošta nových dodávateľov kvôli zvýšeným potrebám trhu. Existujú v nasledovných farbách: deep green - neskôr použitá pre nominál 2p, light grey - neskôr použitá pre nominál 29p a flame - neskôr použitá pre prvú triedu. Vydanie bolo bez fosforových pásikov, so zúbkovaním 15x14.
Zaujímavosťou je, že boli "znovuobjavené" až v roku 2017, v hárkoch obsahujúcich po 100 známok. Na okraji hárku je nápis PRINTED BY HELIO COURVOISIER S.A. LA CHAUX-DE-FONDS, SWITZERLAND. Malá časť sa dostala na britský trh, väčšina hárkov je však v súkromných rukách amerických investorov.
De La Rue
Na rozdiel od vyššie spomínanej tlače od Courvoisier, v De La Rue dostali testovacie Machins nominálnu hodnotu 00p. Cieľom týchto vydaní bolo poskytnúť jednotný spôsob zabezpečenia zhody farebných odtieňov u všetkých firiem podieľajúcich sa na tlači Machins. Nulové nominály od De La Rue existujú aj zúbkované, aj bez perforácie. Všeobecne je známych 34 farieb použitých pre trials v roku 2003.
Porovnanie: Testovacie Machins 00p (De La Rue) a definitívne vydania
Pre zdravotne znevýhodnených
V snahe uľahčiť používanie známok napríklad slabozrakým či ľudom s artritídou, boli v roku 2002 navrhnuté známky pre prvú a druhú triedu. Majú väčšie čísla (bez ST a ND) a známkové zošitky boli spracované tak, aby sa ľahšie otvárali a známky sa jednoduchšie oddeľovali. Produkciu zabezpečovala firma Questa.
Skúšobné Machins pre zdravotne znevýhodnených
Skúšobné známkové zošitky boli zaslané na posúdenie zodpovedajúcim organizáciam zastupujúcich zdravotne znevýhodnených. Nie všetky testovacie Machins boli vrátené a neskôr sa objavili na filatelistickom trhu. Vačšina je nepoužitá, sú známe len 3ks použitých známok pre 1.triedu a žiadna pre 2.triedu.
Nakoniec sa Britská pošta rozhodla nepokračovať v ďalšom vývoji a tieto návrhy sa nedostali do tlače vo forme definitívnych známok.
Osemuholníky (Worboys/Daynes issue)
V rokoch 1973-74 vyšli vo veľmi nízkom náklade samolepiace Machins v tvare osemuholníka, 900-2200 kusov pre každý z 9 nominálov v rozsahu od 1/2p do 5p. Najmenej, len 900, bolo vydaných 5p. Z toho vyplýva aj maximálny počet kompletných sérii, je možné ich vyskladať teda len 900.
Vydania prebehli celkovo v troch vlnách, pod dozorom úradu Her Majesty's Stationery Office. Hárky obsahovali len 12 známok, v štyroch radoch po tri. Pri prvej a druhej vlne mal papier obdĺžníkový tvar (zadávateľ Derek Worboys), pri tretej vlne (zadávateľ John Daynes) kruhový, ako vidieť na obrázku nižšie:
Kompletný set 8-uholníkových Machins (Daynes)
Hoci produkcia týchto osemuholníkových Machins bola objednaná a sponzorovaná súkromnými osobami, sú uznané ako platné pre použitie v poštových službách. Neoficiálne ide o prvé samolepiace Machins, hoci britská pošta uvádzala ako prvé (aj na propagačných posteroch) až klasické obdĺžnikové vydanie pre 1.tr. z roku 1993.
